Split - História

Oblasť v okolí Splitu dobyli v posledných storočiach pred naším letopočtom ilýrske kmene. Neskôr ju kolonizovali Gréci. Pravdepodobne oni dali mestu meno Aspalathos. Základ mesta položil v 3. stor. Dioklecián stavbou svojho rozmerného paláca.

Split sa stal v 5. stor. biskupským sídlom. V jeho pevných hradbách našli nový bezpečný domov utečenci zo susedných Salon po ich zničení Avarmi a Slovanmi v 6. storočí.

V 9. stor. sa severozápadne od mesta rozprestieral chorvátsky štát, s ktorým udržiaval Split, medzičasom byzantský, kontakty.  

Za chorvátskych kráľov došlo k rozkvetu prístavu. Podobný rozvoj nastal i za chorvátsko-uhorských kráľov, ktorí mu umožnili získať autonómiu.

V 15. storočí prerušila úspešný rozvoj Benátska republika. Od 16. storočia bol Split pod stálym nebezpečenstvom tureckých nájazdov.

V 16. storočí v období humanizmu bolo mesto dôležitým strediskom chorvátskej kultúry. Najvýznamnejším predstaviteľom humanizmu v Splite bol splitský rodák - filozof, spisovateľ a učenec európskeho formátu Marko Marulic. Bol autorom prvej tlačenej knihy v chorvátštine.

V rokoch 1791 – 1918 patrila oblasť mesta Habsburgovcom. V r. 1918 sa stal spolu s celou Dalmáciou súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov.

Počas druhej svetovej vojny bol okupovaný Talianmi. Po roku 1944 bol vrátený Chorvátsku v rámci vtedajšej Juhoslávie.