Peljesac - Dovolenka: Základné info

Na ceste od Splitu do Dubrovníka, za Neumom, je odbočka na polostrov Pelješac. Po Istrii je to druhý najväčší polostrov v chorvátskom Jadrane (plocha 350 km2). Je dlhý 70 km a 3 až 7 km široký. S pevninou ho spája úzky mys, ktorý je od 14. stor. chránený pevnosťou.

Pelješac leží medzi Neretvanským a Malostonským prielivom (Neretvanski a Malostonski kanál). Od ostrovov Korčula a Mljet ho oddeľuje Pelješacký a Mljetský prieliv (Pelješki a Mljetski kanál).

Najvyššou horou polostrova je 961 m vysoký Sveti Ilija (Hadí vrch). V súčasnosti tu žije asi 8300 obyvateľov.

Existujú neklamné dôkazy o starobylosti vinárstva na Pelješaci. Medzi najstarších reprezentantov vinárskeho majstrovstva v Dalmácii patrí vychýrené značkové víno Dingač, ktoré bolo pomenované podľa dedinky Dingač.

Medzi ďalšie renomované značky patrí Postup a Plavac. Za veľkou trojkou nasledujú Potomje, Pelješac, Kaštelet.

Dedinka Dingič má najlepšie pôdne a slnečné podmienky na pestovanie vínnej révy na Pelješaci. Ideálny pomer vápnika, fosforu a draslíka dodáva hroznu výnimočné chuťové vlastnosti.

Ďalšie významné oblasti pre pestovanie sú pri dedinkách Potomje, Trstenik. Vinohrady ležia vysoko vo svahoch horských pásiem. Sú vysadené v červenej pôde na 60-stupňových svahoch. Vyrába sa tu obľúbené dezertné víno Prošek.

Severná strana Pelješacu geograficky pripomína skôr Nórsko. Je vystavená chladným vetrom z vnútrozemia. Nachádzajú sa tu aj poľovnícke revíre na muflóny. Pelješac je jediným miestom v Európe, kde žijú šakali.

Juhozápadná a západná časť polostrova je pod vplyvom priaznivých účinkov vetra nazývaného jugo. Preto je vyhľadávanou turistickou oblasťou. Pre ekonomiku polostrova nadobúda význam cestovný ruch.