Rozprestiera sa medzi ostrovmi Brač a polostrovom Pelješac, vo vonkajšom páse Stredodalmatských ostrovov. Rozlohou 300 km2 je štvrtým najväčším ostrovom v jadranskom súostroví, druhým najdlhším (68 km).

Ostrov Hvar od ostrova Brač je oddelený Hvarským prielivom (Hvarski kanal), od ostrova Korčula Korčulským prielivom (Korčulanski kanal).

Od Paklených ostrovov, situovanými pri južnom pobreží, ho oddeľuje Paklený prieliv (Pakleni kanal), od polostrova Pelješac Neretvanský prieliv (Neretvanski kanal). Pred strednou časťou Hvaru leží ostrov Scedro.

Ostrov Hvar je zásobovaný pitnou vodou z pevniny podmorským potrubím. Jediný väčší prameň je v Jelse. Pakleni kanal delí od Hvaru 16 ostrovov.

Najbližšie k Hvaru je ostrov Kalešnik, najväčší je sv. Klement. Najnavštevovanejším strediskom s krásnou plážou je ostrov Plamižana, odkiaľ je lodné spojenie s Hvarom.

Horský masív s maximálnou výškou 628 m (vrch Sveti Nikola) sa tiahne od východu na západ. Pokrývajú ho lesy, pasienky pre ovce a macchia. Na severnej strane sa nachádza rozsiahle úrodné Velo polje.

Južné pobrežie je strmé, málo členité a slabo osídlené. Hlboký Starigradský záliv (Starigradski zaljev) sa nachádza na severnom pobreží ostrova, ktorý je podstatne členitejší ako južné pobrežie.

Vo vnútrozemí vo východnej časti prevláda kamenitý terén s porastom macchii. Väčšina územia ostrova, najmä však rovina medzi letoviskami Stari Grad a Vrbovska, sa využíva pre poľnohospodárstvo.

Polia sa striedajú s olivovými hájmi, rozšírené je pestovanie zeleniny, ovocia a viniča, rohovníka (svätojánsky chleba). Hvar je známy i pestovaním levanduli a rozmarínu.