Istria je svojou rozlohou 4 000 km najväčším polostrovom Jadranského mora. Je najživšou a turisticky najvyspelejšou časťou Chorvátska.

Od severu na juh meria 100 km, od východu na západ najviac 75 km. Do Jadranského mora sa včleňuje v tvare trojuholníka pripomínajúceho srdce.  

Polostrov je charakteristický svojim členitým pobrežím, ktoré vybieha do hlbín mora, alebo tvorí malebné zátoky. Na Istrii rastú zelené borovice, vyskytuje sa tu krásne tmavomodré more s bielymi skalami, modré i zelené lagúny.

Istrijské mestečká sa vyznačujú stredomorskou architektúrou, ktorá pripomína Taliansko. Turistom ponúkajú svoje špeciality, sú odlišné a pritom rovnaké krásou a starobylosťou. Či už navštívite najväčší chorvátsky prístav jácht v mestečku Umag, alebo malebné mestečko Novigrad, kde nájdete opevnenie z čias Benátskej republiky.

Na juhu polostrova sa rozprestiera mesto Pula. Je to najstaršie a najväčšie mesto Istrie. Pár kilometrov od Puly leží rybárska obec Medulin. Posledným mestečkom na Istrijskom polostrove je Rabac, z ktorého je nádherný výhľad až na Kvarnerský záliv.

Neopakovateľný a úchvatný je Limský fjord. Prirovnáva sa k nórskym, avšak Limský má teplé more a stredomorskú vegetáciu.  

Vo vnútrozemí sa intenzívne rozvíja agroturistika. Pestuje sa tu hlavne vínna réva. Polostrov poskytuje dobré podmienky pre rybolov.

Typickým znakom polostrova je charakteristické sfarbenie hornín, z ktorých pozostáva. Je možné na ňom rozlíšiť tri krajinné celky: Smerom od rovinatého, veľmi členitého západného pobrežia sa dvíha vápencová vrchovina do nadmorskej výšky asi 450 m, ktorú pokrýva zväčša červenkastá pôda – terra rossa. Táto časť Istrie sa nazýva „Červená Istria“.

Stred polostrova tvorí úrodná pahorkatina, ktorej horniny obsahujú žltohnedú až sivú farbu. Preto sa táto časť nazýva aj „Žltá Istria“. V strednej časti pramenia obe väčšie rieky - Mirna, ktorá ústi do mora pri Novgograde, a Raša, ktorá napája Jadranské more na východnom pobreží pri Labine.

Horský masív Cicarija, ktorého vrcholy dosahujú nadmorskú výšku až 1 400 m, tvorí prirodzenú hranicu Istrie s vnútrozemím v jej severovýchodnej časti. Masív tvoria svetlé vápence a preto sa táto časť polostrova nazýva „Biela Istria“.

Výbežok tohto masívu tvorí pohorie Učka, ktoré sa dvíha bezprostredne za severnou časťou východného pobrežia nazývaného Opatijská riviéra.