Kúpele a Wellness pobyty | Ubytovanie Slovensko | Aquaparky a Kúpaliská | Jazykové pobyty

Plitvické jazerá - Dovolenka: Základné info

Mapa Plitvické jazerá, klikni
Národný park Plitvické jazerá je situovaný vo východnej Like medzi reťazcom vrchov Malej Kapely a Ličkej Plješevice, pri hranici s Bosnou a Hercegovinou. V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť. Od roku 1979 sú zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Park sa rozprestiera na ploche 200 km2. Šetnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 155 m. Najväčšie jazero Kozjak je cca 2 400 m dlhé a vyše 47 m hlboké. Z neho sa prelieva voda do štyroch dolných jazier, ktoré sú kratšie a plytšie, ležia v prekrásnom kaňone strmých skál.

Dolné jazerá sú prepojené nielen vodopádmi ale i podzemnými prúdmi. Nachádza sa tu najznámejší vodopád Plitvica (78 m), jaskyne, z ktorých asi 12 je prístupných. Najvyššie položené Proščanské jazero vzniká pri ústi rieky Matica, ktorú vytvárajú riečky Bijela Rijeka a Crna Rijeka.

Najnižšie položené jazero je Novakovica Brod, pričom vodný reťazec medzi najvyšším a najnižším je takmer 8 km. Z celkovej rozlohy národného parku tvorí les 157 km2, lúky 33 km2 2,3 km2 pripadá na jazerá.

Dovolenkári si môžu prezrieť park peši, to sa však pre jeho veľkosť podarí málokomu, alebo na lodičkách s elektromotormi a pomocou elektrického vláčiku.

Národný park Plitvické jazerá má dva vchody. Pre turistov prichádzajúcich od jadranského pobrežia slúži vchod č. 2 v oblasti horných jazier. Tu pri Veľkom jazere Kozjak sú ubytovne, reštaurácia a pošta. Môžete sa odtiaľto plaviť po jazere alebo vykonať výlet po parku.

Asi vo vzdialenosti 5 km severne sa nachádza vchod č. 1. Odtiaľto je prístup ku Koranskej priepasti s nádherným vodopádom rieky Plitvice.  

Vrchy Malej Kapely, ktoré obklopujú Plitvické jazerá, poskytujú útočisko medveďovi hnedému, vlkovi, rysovi a divej mačke. Žijú tu jelene, srny, líšky, jazvece a kuny.

Fenoménom Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami, ktoré tvoria vápencové naplaveniny. Práve vápenec je príčinou tyrkysového, modrého a zeleného sfarbenia jazier. Vápencovo-tufové priehrady vznikali posledných 4000 rokov.
Verzia pre tlačVerzia pre tlač   Poslať link na stránkuPoslať link na stránku